Nedeľné, domáce obedy s priateľmi. Baviť sa, vychutnávať, vychovávať aj ušetriť.

Namiesto ekologického priania do roku 2020 vám prinášame malú inšpiráciu.

Inšpiráciu, ktorá posilní priateľstvá, poteší telo aj dušu a v konečnom dôsledku vyprodukuje aj menej odpadu a ušetrí energie.

Poviete si: “Čo má nedeľný obed spoločné s ekológiou, alebo s odpadom?” 🙂 Začítajte sa do týchto “zelených” riadkov a možno sa necháte inšpirovať – možností ako sa postaviť k zníženiu množstva nášho odpadu je mnoho a niektoré môžu byť príjemnejšie ako si myslíte. 🙂

Nápad sa zrodil pred niekoľkými mesiacmi…

Naša dlhoročná priateľka si v jednu sobotu povzdychla: “Tak sa mi nechce zajtra variť! Tri hodiny sa zvŕtam v kuchyni, za dvadsať minút to zjeme a ďalšiu hodinu upratujem.”

A moja drahá na to: “Tak príďte v nedeľu k nám. Dajme si spoločný obed. A dohodnime sa čo si uvaríme, aby boli všetci spokojní.”

A ja som doplnil: “A určite nič nenoste, upečieme aj koláčik, vy si dlhšie pospíte, dajte si len nejaké ľahké raňajky a o pol jednej nech ste všetci aj s deťmi u nás. A ďalšiu nedeľu sa vymeníme – potom si my budeme užívať pokojné nedeľné predpoludnie a jesť budeme u vás – môže byť? :-)”

Slovo dalo slovo a tak sme započali tradíciu rodinných nedeľných obedov s priateľmi. Z nevinnej myšlienky sa stala obľúbená aktivita. Vtipné je, že tieto obedy sme si plánovali už pred viac ako 17 rokmi, keď sme sa ako priatelia bližšie spoznali, ale nikdy sme sa nedostali k pravidelnej realizácií. Potvrdzuje sa, že nikdy nie je neskoro… 🙂

Ako to teda vyzerá v realite?

Rodina čo práve nedeľný obed varí, to nemá nijako komplikované – či sa varí pre štyroch, alebo pre ôsmych – je to takmer rovnako náročné, len vo väčšom objeme. Z pohľadu úspory je to očividné – rodina, ktorá má nedeľný “veget”, ušetrí na energiách, nevytvorí žiadny nedeľný odpad, užije si rodinnú pohodu a potom príjemné stretnutie a dobré jedlo s priateľmi. A zase rodina čo varí, nespotrebuje všetkého vrátane energií a odpadu dva krát toľko – navyše, ak aspoň časť produktov nakúpime bezobalovo, je ekologický dopad ešte pozitívnejší.

Čo je však na našich nedeľných obedoch to najlepšie, je to osobné čaro, blízkosť a vzájomná komunikácia. Dospelí nemáme problém rozprávať sa, ale veľký posun k lepšiemu sme zaregistrovali pri deťoch. Kým na prvých stretnutiach utekali od stola a debaty boli strohé až jednoslovné, dnes pri stole zostávajú, debaty sú z aj o nich, o ich zážitkoch, o ich vnímaní sveta, o radostiach, či starostiach. Nikto nešibol zázračným prútikom a zrazu bolo všetko pozitívnejšie. Je to vývoj a malý posun k lepšiemu. Je to asi tým čarom obeda a konzumácie – veď aj veľkí manažéri robia dôležité stretnutia ako súčasť obeda, či večere, takže niečo sa za tým stolom deje pozitívne, niečo nás zbližuje a cítime sa dobre. 🙂

Čo si varíme?

Nič komplikované – varíme si bežné jedlá, ktoré by sme mali, aj keby sme sa nestretli. Na nedeľnom menu sa dohodneme vopred, takže všetci sa môžeme tešiť na niečo známe. Je pravda, že s pribúdajúcim počtom stretnutí začíname trochu kreovať a posúvať latku obtiažnosti, ale cieľ zostáva rovnaký – aby nikto neodišiel hladný, alebo nespokojný.

Jednu malú nevýhodu to všetko ale má – rodina, čo si užíva voľnosti nedele a je hosťom u priateľov, nemá navarené na nedeľnú večeru a pondelok, pretože “výslužky” si nedávame a tak nás čakajú len ľahké večere, alebo studená kuchyňa. 🙂

Tak čo poviete, nevyskúšate pozvať v nedeľu priateľov a na oplátku zase oni vás? Vydržte aspoň 3 mesiace a verím, že aj vy budete môcť potvrdiť pocity o ktorých ste čítali vyššie. 🙂

Článok v papierovej verzii nájdete aj vo februárovom vydaní Senčana.

Autor: Kmeť Peter z bezobalového obchodíku ŠPAJZKA.

Senčan, ktorému záleží na prostredí kde žije.